Patagónska modrá.

Autor: Roman Vadina | 2.3.2015 o 14:54 | Karma článku: 3,21 | Prečítané:  332x

Chcel by som ju porovnať so stolovými horami Latinskej Ameriky, rušným večerným Times Square v New Yorku, ostrými vrcholmi Tatier, či rozľahlou deltou Orinoka. Ale nedá sa.

Špeciálna loď sa rýchlo plaví po jazere, do ktorého sa postupne ponára obrovský ľadovec. Čím bližšie k ľadovcu, tým prudší vietor sa opiera do mliečnej hladiny a obrovské vlny sa rozbíjajú o trup a špliechajú ponad celú loď. Keď sa priblížime k samotnému čelu ľadovca, ktorý sa čnie niekoľko desiatok metrov nad nami, som užasnutý. Pozorovateľa premkne pocit strachu, prekvapenia a radosti súčasne. Ale napriek tomu môj zrak skĺzava a uprene hľadí na niekoľko ľadových krýh, ktoré sa odlomili len pred niekoľkými dňami z čela toho ľadovca. Neobdivujem ich pre ich veľkosť, množstvo, či bizarné tvary, ale pre ich farbu. Neuveriteľná modrá, ktorej jasnosť, čistota, hĺbka a plynulé prechody medzi odtieňmi vyrážajú dych. Myslel som si, že modrú farbu celkom dobre poznám. Ale mýlil som sa.

A naozaj nehovorím o situácii, či prostredí. Mám na mysli len tú modrú farbu. Iste existujú nádherné modré oči, ktoré sú ale často súčasťou peknej a súmernej tváre, krásne modré šaty sú súčasťou pekného strihu a dobrého materiálu, bledomodrý šat dotvára i nádherný dizajn Lamborghini Gallardo a nádherné karibské pláže bývajú lemované pokojnou modravou hladinou mora. Tu všade je ale tá modrá farba súčasťou akéhosi väčšieho celku, ktorý na vás pôsobí. V tých ľadových blokoch je to ale len a len o tej farbe. Nechcete sa na ňu pozerať z veľkej diaľky kvôli perspektíve, či kontrastu. Práve naopak. Nepotrebujete sa jej síce dotýkať, ale chcete, aby vás zblízka pohltila. Stala sa súčasťou vašej mysle. Vábi vás, aj z nej máte strach. Myslím, že hĺbka je správne slovo – technicky i psychologicky. Bola to najhlbšia farba, akú som kedy videl. Preniesla ma do inej dimenzie. Ak existuje nebo, toto je jeho farba.

Fyzikálne a chemicky je to jednoduché. Denné svetlo sa rozptyľuje a odráža od vzduchových bublín na povrchu ľadovca. Preto vnímame toto svetlo ako „biele“. Ale spodné vrstvy ľadovca neobsahujú takmer žiaden vzduch. Vytlačil ho odtiaľ obrovský tlak vrstiev snehu a ľadu nad ním. Vytvorili sa väčšie kryštály a svetlo tak môže bez interferencií so vzduchom nerušene a bez rozptylu prenikať do hĺbky. Pritom svetlo s dlhou vlnovou dĺžkou, červený koniec farebného spektra, je šesť krát viac pohlcované ako svetlo s krátkou vlnovou dĺžkou, teda modrý koniec spektra. Preto vidíme ten ľad modrý, respektíve rôzne odtiene modrej.

Patagónia je úžasná krajina. Tu vám môžu roztiahnuté krídla čierneho kondora zakryť veľkú časť obzoru. Tu je nepretržitý nárazový vietor pánom. Tu vidíte spojenie rovnej krajiny s oblohou na horizonte, ktorý je dvesto kilometrov od vás. Túto krajinu celé mesiace osamelo skúmal a s pumami bojoval slávny cestovateľ a objaviteľ Perito Moreno. Až sem utiekli pred spravodlivosťou Butch Cassidy a Sundance Kid. Ich prepad banky v Río Gallegos možno považovať za dosiaľ neprekonaný najjužnejší, ozbrojený a úspešný prepad banky na svete. Tu môžete sledovať nepretržite dymiaci Fitz Roy. Tu sa snažíte zazrieť medzi pasúcimi sa lamami pumu. Len tu sa vám môže rovinatá krajina zdať neuveriteľne krásna. To všetko je pravda. Tak prečo mi tá modrá nejde z hlavy?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?